Perly obdivujeme niekoľko tisícročí, život ušľachtilých perál.

Egypťanky perly nosili na krku už 1500 rokov pred Kristom a pre Rimanov boli perly symbolom bohatstva, múdrosti a šťastia. Svojou krásu si perla dokáže uchovať úctyhodných 100 až 150 rokov.

Ľudstvo pozná perly viac ako 6000 rokov. A že je to pravda a nie mýtus, nespochybniteľne potvrdzujú Číňania, ktorí perlám pripisovali liečivé účinky. Indovia, ktorí perly používali ako talizman a mongolskí vládcovia, ktorí verili, že popíjanie odvaru z perál posilní ich mužnosť.

Strážcovia perál

Perly sú "plodom", môžeme tiež povedať produktom, niektorých druhov morských a sladkovodných lastúrnikov, zriedka aj ulitníkov. Väčšina lastúrnikov trávi dlhšiu časť života ukrytá na dne alebo sa pripútava ku kameňom pomocou vlákien. Vedeli ste, že charakteristickým rysom lastúrnikov je fakt, že nemajú vôbec hlavu?

Všetky mäkkýše sa živia drobnučkými časticami živých látok, ktoré pomocou žiabrov filtrujú z vody. Práve preto je väčšina lastúrnikov citlivá na kvalitu vody. Keď je voda príliš zabahnená, sú lastúrniky v ohrození. Perla vznikne len vtedy, keď medzi stenu lastúry a plášť vnikne napríklad zrnko piesku alebo kamienok. Aby mäkkýš zabránil dráždeniu, postupne obaľuje zrnko piesku perleťovými vrstvami a takto vzniká perla.

Mäkkýš, v ktorom sa "rodí " perla, sa nazývá perlorodka. Každá perla získava svoju nenapodobiteľnú dúhovú farbu a lesk striedavým obaľovaním perleťových a konchiolinových vrstiev. Perly nájdete v mnohých druhoch lastúr. Medzi tie najcennejšie patrí perleť z lastúr rodu Pteria a medzi najväčšie perlorodky patria perlorodky morské čiže Pinctada maxima. Hmotnosť ich lastúry dosahuje až neuveriteľných 5,5 kg. Ich výskyt je zaznamenaný hlavne na západnom a severnom pobreží Austrálie.

Vzácnosť prírodných perál a ich výskyt

Perla často získava farbu podľa druhu lastúry, v ktorej vznikla. Tvar prírodnej perly sa odvíja od formy alebo tvaru zrnka piesku, či kamienka a miestom jeho uloženia v lastúre. Veľkosť perly závisí tak na druhu lastúry, ako aj na teplote okolia. Prírodné čiže nekultivované perly sú veľmi vzácne a drahé, pretože za ich vznikom nestojí ľudský faktor. Pred tým, ako sa prírodná perla nájde, musí sa otvoriť veľa perlorodiek. Opatrným otvorením sa však perlorodke nijako neublíži.

Perlorodky sa obvykle lovia v teplých vodách tropických morí, na pobreží Srí Lanky a južnej Indie, kde sa v hĺbke 6 až 15 metrov vyskytujú predovšetkým ružovočierne a žlté perly. Perzský záliv je známy výskytom ružových perál a perál krémovo bielych. Najväčšie množstvo perál na trhu dnes produkujú farmy v juhovýchodnej Ázii a južnom Pacifiku od Číny, cez Vietnam, Indonéziu, Japonsko až po Austráliu, Polynéziu a Tahiti.

Podmanivá elegancia kultivovaných perál

Kultivované perly vznikajú síce za rovnakých podmienok ako perly prírodné, ale podnet pre ich zrod im dáva človek. Kultivované perly sa chovajú na perlových farmách, kde sa do škrupín lastúrnikov vkladajú napríklad drobné korálky, ktoré sú rovnakým spôsobom obaľované perleťovými vrstvami.

Kultivované perly sa rozdeľujú do zdanlivo podobných skupín. Známejšie, ale drahšie kultivované perly, sú perly morské. Druhou a pravdepodobne najrozšírenejšou skupinou pravých perál sú perly sladkovodné, čiže perly riečne. Ich pravosť dokazuje rovnaký spôsob chovu, ako je chov morských perál v perlorodke. Na svojej kráse kultivované perly nestrácajú. Sú hodvábne lesklé a majú krásny porcelánový vzhľad.

Ohliadnutie do histórie

Perly sa nielen svojou urodzenou krvou zapísali do histórie niektorých kráľovských a chrámových pokladov. Neobvykle veľkú perlu s veľkosťou holubieho vajcia vlastnil španielsky kráľ Filip II. Taktiež perla o priemere 5 cm je pokladom britského kráľovstva. A zrejme najväčšia perla je vraj v majetku istej banky v San Franciscu.